Primadent v Malage

Vytvorené 12.11.2026

Slnko, more, vôňa čerstvej kávy, podmanivé flamenco a zážitky, na ktoré sa nezabúda. Tentoraz naše kroky zamierili na juh Španielska, do srdca Andalúzie. Spoločné chvíle mimo práce majú svoje nezastupiteľné miesto – prinášajú nové zážitky, priestor na rozhovory a príležitosť spoznať sa aj z inej stránky.

Už po prílete nás privítala atmosféra juhu Španielska, kde sa slaný morský vzduch mieša s vôňou dobrého jedla a život plynie o čosi pokojnejším tempom. Malé mestečko Nerja nás nadchlo pohodou a ikonickým Balcón de Europa – vyhliadkou s nádherným pohľadom na nekonečné modré more a skalnaté pobrežie. Človek by tu pokojne zostal sedieť s kávou v ruke a iba pozoroval, ako sa vlny stretávajú s pobrežím. 

Pokračovali sme do Malagy, mesta, ktoré je rodiskom maliara Pabla Picassa, a ktoré dokáže očariť historickými pamiatkami, živými uličkami aj svojou bezprostrednou atmosférou. Túlali sme sa uličkami, fotili si majestátnu katedrálu La Manquita či Picassovu sochu a pohľad na historické opevnenie Alcazaba a hrad Gibralfaro nad mestom zase ponúkol predstavu o bohatej minulosti regiónu a o kultúrach, ktoré formovali jeho dnešnú podobu.

Deň sme zakončili predstavením flamenca. A ako sa hovorí – to najlepšie sme si nechali na koniec. Temperamentná hudba, rytmus, dychberúci tanec a emócie, z ktorých mrazí a ktoré sa nedajú úplne opísať slovami, nám priblížili andalúzsku dušu.

Odhodlali sme sa aj na výlet do Caminito del Rey – jedného z najpôsobivejších turistických chodníkov v Španielsku.

Trasa vedie po úzkych chodníkoch v dĺžke približne 7,7 km upevnených vysoko na skalných stenách kaňonu El Chorro. Pod nami sa otvárali strmé rokliny, okolo sa týčili mohutné skalné masívy a úchvatné výhľady na prírodu. Cesta bola postavená v rokoch 1901 – 1905 ako spojnica pre robotníkov medzi dve vodnými elektrárňami. V roku 1921 ju prešiel španielsky kráľ Alfonz XIII., čím získala svoje dnešné meno v preklade – Kráľovská cesta. Práve tu sa ukázalo, aké dôležité je vedieť sa povzbudiť a spoločne prekonať aj chvíle, ktoré si vyžadujú trochu odvahy. A hoci každý z nás zažíval takéto dobrodružstvo inak, spoločné zážitky majú jednu krásnu vlastnosť – ešte dlho sa o nich rozpráva. Okrem adrenalínu nás sprevádzali aj nádherné prírodné scenérie, výhľady na priehrady a skalné útesy. Andalúzia ukázala svoju rozmanitú tvár – od rušných ulíc prímorských miest až po tiché zákutia, v ktorých dominuje len príroda

Na záver sme sa vydali do mestečka Mijas - biele domčeky, úzke uličky, kvety na stenách a výhľady na pobrežie Costa del Sol vytvárali scenériu ako z pohľadnice. Oplatilo sa na chvíľu spomaliť, poprechádzať sa bez zhonu a vychutnať si pre nás tohtoročné posledné okamihy v španielskej atmosfére.

 Domov sme si neodnášali iba fotografie a spomienky na krásne miesta, bolo najmä skvelé môcť stráviť čas spolu v inšpirujúcom prostredí. Takéto cesty prinášajú aj niečo menej viditeľné, no o to cennejšie – spoločné rozhovory, nové zážitky, spontánne momenty a spomienky, ktoré prirodzene posilňujú tímového ducha.

Opálili sme sa, dozvedeli sa niečo viac o našej spoločnej európskej histórii, obdivovali jedinečnú architektúru, vychutnali si čaro flamenca, zažili adrenalín na Caminito del Rey a načerpali energiu pri pohľade na Stredozemné more – niektorí sme si v ňom aj zaplávali.

Vrátili sme sa s množstvom zážitkov, úsmevov a ďalším spoločným príbehom do našej Primadent kroniky. A ak platí, že najlepšie cesty nie sú len o tom, kam sa dostaneme, ale aj o ľuďoch, s ktorými ich absolvujeme, táto andalúzska výprava bola cestou, ktorá stála za to.